Viete, že:
paradajky je lepšie pred konzumáciou tepelne upraviť? Plody obsahujú silný antioxidant lykopén, ktorý pôsobí proti rakovine, má priaznivý vplyv na srdce a krvný tlak, chráni kožu pred UV žiarením, je vhodný ako podporná liečba pri neplodnosti a má mnoho ďalších blahodarných účinkov na naše telo. Bez tepelnej úpravy ho však organizmus dokáže vstrebať iba v minimálnom množstve.
Takže okrem výborných raňajok z pečiva s maslom a paradajkou :) a šalátov zo surovej zeleniny si čím viac pochutnávajte aj na cestovinách s paradajkovou omáčkou, vyrobte si domáci kečup, či uvarte lečo, prihoďte pokrájané paradajky k dusenému mäsu alebo vyskúšajte výborný rajčinový koláč (recept TU) - receptov s tepelne upravenými paradajkami nájdete iste viac než dosť.
Pestovanie drobného ovocia na balkóne
Mnohí z nás by radi pestovali drobné ovocie, ale nemajú záhradu, kde by mohli kríčky pestovať. Ak však máte balkón či terasu, na ktorú aspoň 4-5 hodín denne svieti slniečko, môžete rastliny pestovať v nádobách.
Dôležité je vybrať si dostatočne veľký kvetináč. Čím väčší kvetináč, tým väčší úspech pri pestovaní. Čučoriedky sadíme do kvetináča s minimálnym priemerom 60 cm, ríbezle a egreše 50 cm, jahody môžeme pestovať v klasických hrantíkoch – 2-3 sadenice na 60 cm truhlík. Na začiatok môžeme zvoliť aj nádoby s menším priemerom, ale po pár rokoch budeme musieť rastlinu presadiť do väčšieho kvetináča. Úrodu budete pravdaže zbierať aj v menších nádobách, ale výrazne tým skrátite životnosť rastliny, kríček bude zakrpatený a úroda bude nižšia a menej kvalitná.
Na dno kvetináčov dáme aspoň 5 cm hrubú drenážnu vrstvu (keramzit, kamienky, zeolit...), ktorú zakryjeme netkanou textíliou, aby sme zabránili vyplavovaniu pôdy. Použijeme klasický záhradnícky substrát, v prípade čučoriedok čistú kyslú rašelinu a môžeme začať s výsadbou. Na obmedzenú plochu balkóna zvolíme radšej nízkorastúce odrody, alebo stromčekové tvary.
Pestovanie ovocia v nádobách si vyžaduje každodennú zálievku a pravidelné hnojenie. Ideálne je zapracovať do substrátu zásobné hnojivo (napr. Rokosan, Hoštické hnojivá a pod.) a následne počas vegetácie používať kvapalné hnojivá určené na pestovaný druh (kvapalné Hoštické hnojivá, Kristalon a pod.). Vždy dbáme na inštrukcie na obale a rastliny zbytočne neprehnojujeme – okrem toho, že by sme tým kríčku mohli ublížiť, iste nechceme zbierať ovocie v ktorom bude naakumulované množstvo nežiadúcich látok.
Pôda by nemala nikdy preschnúť – zvlášť pri pestovaní čučoriedok (suchá rašelina opätovne „natiahne“ vodu veľmi ťažko). Veľkým pomocníkom je nástielka mulčom. Môžeme zvoliť mulčovaciu kôru, drevenú štiepku, drevené piliny, keramzit, lávovú drvinu, slamu a pod. Nástielka zabráni veľkému odparovaniu vody a rastlina netrpí veľkými zmenami vlhkosti.
Úžasne na balkóne vyzerá podsadba – na okraj kvetináča nasadíme alebo vysejeme nízkorastúce trvalky či letničky, ktoré nám okrem zatienenia pôdy vytvoria okrasný efekt. Ak zvolíme nízkorastúce aksamietnice, postaráme sa súčasne aj o ochranu rastliny pred škodcami.
Pri dobrej starostlivosti sa nám rastliny odvďačia úrodou, ktorá nám urobí radosť a s ktorou sa budeme môcť iste pochváliť :)
Proti škodcom bez chémie
Zdroj: časopis ZÁHRADKÁR
Neviete si rady, ako zatočiť z nežiadúcimi záškodníkmi vo vašej biozáhradke? Je to jednoduché – využite biologické zbrane niektorých rastlín.
Treba sa však vyzbrojiť trpezlivosťou a zvoliť si systematickejší prístup. Sú škodcovia, ktorí zmiznú napríklad po silnom daždi, no spoliehať sa na to nedá. Veľmi účinné sú výluhy z niektorých rastlín, ktoré sa však pred použitím musia riediť vodou.
Proti hubovým chorobám: cibuľa a praslička
Proti voškám: žihľava a rebarbora
Proti škodcom na cibuli a póre: chren, listy rajčiakov či mrkvová vňať
Proti voškám, húseniciam, mravcom: palina
Pripravte si výluh:
Rastliny nahrubo posekajte a naplňte nimi nádobu do troch štvrtín. Zalejte ich dažďovou vodou, tak aby boli úplne ponorené. Nádobu zakryte, asi o dva až tri dni začne zmes kvasiť, preto ju treba niekoľkokrát denne premiešavať. Po dvoch až troch týždňoch je takýto výluh vhodný na použitie.
Pri biologickej ochrane môžete využiť aj vzájomné pôsobenie jednotlivých rastlín, ktoré nežiadúcich škodcov odpudzujú:
proti háďatkám: aksamietnica a nechtík
proti mravcom: majorán
proti myšiam a voškám: cesnak
proti múčnatke a plesni sivej: pažítka
proti hrdzi ríbezľovej: palina pravá
proti pásavke zemiakovej: kôpor
Veľa dosiahnete zmiešanou výsadbou. Hoci je potom starostlivosť zložitejšia, určite sa to oplatí. Využitím vzájomného priaznivého pôsobenia medzi jednotlivými druhmi zeleniny dosiahnete dobrú úrodu aj bez množstva postrekov či minerálnych hnojív. Skúste skombinovať druhy zeleniny, koreninových a liečivých rastlín, ktoré si vzájomne „sadnú“, a uvidíte sami.
Zdroj: časopis ZÁHRADKÁR
Viete, že:
- cibuľa neznáša hnojenie maštaľným hnojom?
- plody papriky obsahujú okrem iných vitamínov aj zinok, ktorý spevňuje väzivové tkanivá, stimuluje sexualitu, produkciu hormónov či mozgovú činnosť?
- rajčiak neznáša veterné polohy?
- paradajky obsahujú veľké množstvo lykopénu, ktorý má protirakovinové účinky?
- pór má lepšie výživové hodnoty ako cibuľa?
- uhorky dokážu rozpúšťať niektoré obličkové kamene?
- uhorky pomáhajú zmierňovať pálenie záhy?
- bazalka má pri silnom kašli protikŕčový účinok?
- karfiol má schopnosť zabiť žalúdočnú baktériu Helicobacter pylori?
- brokolica má v sebe veľa sulforafanu - látku, ktorá má schopnosť ochrániť bunky pred tým, aby sa premenili na zhubné?
- kukurica je tráva?
- kukurica ako ju poznáme vznikla pred 4000 rokmi v Mexiku?
- starovekí olympionici dopovali na zvýšenie výkonnosti cesnak ?
- archeológovia našli cesnak v egyptských hrobkách z rokov 3200 pred našim letopočtom?
- čerstvo nastrúhanú reďkovku môžeme prikladať ako obklad na opuchnuté kĺby a boľavé miesta, ktoré zohreje?
- čierna reďkev pri ochorení žlčníka zvyšuje vylučovanie žlče a priaznivo pôsobí na pečeň?
- rajčiaky môžete rozmnožiť aj zakorenením odštipnutých zálistkov?
10 nápadov na pestovanie byliniek
